reklama

Guru Sulík, guru nacista

Nacisti boli (a sú) vynaliezaví ľudia. Počas okupácie Francúzska zaviedli identifikačné čísla a preukazy, ktoré im v roku 1942 pomohli k deportácii 76 000 Židov. Existujú dodnes a dokonca sa plánuje niekoľko vylepšení, ako napríklad biometrické údaje uložené v čipe s napojením na centrálnu databázu. Zakázali ploché strechy, v Čechách a na Morave prikázali jazdiť vpravo, „vynašli" Kraft durch Freude Wagen, resp. Volkswagen, postavili prvé diaľnice a viedli vôbec prvé protifajčiarske kampane...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (185)

Doteraz mi bolo jedno, kto je to Richard Sulík. Blogy Fico sem - Fico tam ma až tak nezaujímajú, podobne úvahy niekde medzi Smithom a Friedmanom o daňovom a odvodovom zaťažení a témy 1. alebo 2. piliera. O jeho stranu sa však začali zaujímať ľudia, z ktorých rôznych dôvodov rešpektujem, okrem pár priateľov/-iek, ktorí sa na Facebooku pridali k skupine SaS aj napríklad Natália Bláhová, ktorej Sulík, ako sám naznačuje, zveril „rómsku problematiku" a XX, ktorá v SaS vidí priestor pre svoje vízie a politické ambície.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Bílej jezdec jede tmou", spieva Daniel Landa v Orlíku. A nadpis tohto príspevku ma napadol po prečítaní prvých dvoch odstavcov Sulíkovho stĺpčeka v Hospodárskych novinách. Môžem povedať, že rešpektujem spôsob, akým Sulík pracuje s abstraktnými témami rozdielu 2 % v daňovom zaťažení a nakoniec aj „rómskej problematiky". „Vo svete zúri finačná kríza", hlásajú televízne noviny a Sulík so svojou hrdinskou aurou dokáže na publikum zapôsobiť. A to tak veľmi, že sa dostal do pozície, z ktorej si môže dovoliť to, čo Iveta Radičová len nesmelo na prednáškach sociálnej politiky naznačuje a čo tu od čias Slotových rezervácií nebolo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Neodvážim sa odhadnúť, či téma Sulíkovho „určitého etnika" alebo „počerných problémových bratov" je len chladným populistickým kalkulom alebo nejakou nevyriešenou traumou z detstva, prípadne kombináciou oboch možností. Podstatné je, že Sulík hovorí o rasovom a nie sociálnom kontexte „rómskeho problému", sťažuje sa, že „poberatelia sociálnych dávok alebo páchatelia trestnej činnosti nie sú evidovaní podľa rasovej príslušnosti" a naznačuje, že kriminalita a odkázanosť na sociálne dávky je konkrétnou potenciou a pramení zo samotnej vnútornej podstaty Rómov. Nebojí sa otvorených rasistických špekulácií o protiklade „bielych a čiernych", kedy sa „pri pohlavnom styku s maloletou, pri zanedbaní rodičovských povinností, pri niekoľkoročnom neplatení účtov za elektrinu, pri kradnutí zemiakov a dreva putuje biely do basy, ale príslušníkom určitého etnika sa nič nestane." Straší rastúcou rómskou populáciou, resp. hovorí o „zvyšovaní pôrodnosti počerných bratov."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Ty krávo Jano a co ty cikáni, jsou s nima problémy, kde se to vzalo?" - aj to spieva Daniel Landa v Orlíku. Sulík, podobne ako Enoch Powell, akoby hľadel ako Ríman na rieku Tiber spenenú množstvom krvi a hovoril: „Musíme byť šialení, doslova šialení, ak ako národ dovoľujeme každoročný rast populácie Rómov, ktorí sú z najväčšej časti materiál pre budúci rast pokleslej populácie." Sulíka možno ani tak nedesí zločinecká a príživnícka potencia pokleslej počernej rasy ako nekvantifikovateľnosť zla, nemá ani tak fóbiu z toho, že zlo existuje (o tom nemá pochybnosti), ale z toho, že vidí prázdne tabuľky a nevie koľko toho zla môže byť: „Žijú tu s nami, ale nevieme, koľko ich je, koľko nás stoja, koľkí z nich robia, a koľkí páchajú trestnú činnosť."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Podobne otázky a odpovede sleduje aj „nacistická wikipédia" alias metapédia. O Rómoch hovorí podobne ako Sulík, tiež veľmi rada odkazuje na vnútornú (v jej prípade genetickú) degeneráciu Rómov a zaujimajú ju aj rasovo motivované štatistiky o kriminalite, pričom sa nebráni spoliehať na štatistiky z čias boľševického režimu. Metapédia, tak ako Sulík, nesleduje príbeh zbiedačovaných Rómov, ale príbeh pohoršenej majority: „Cigáni v Európe sú charakteristickí svojimi odlišnými antropologickými znakmi, špecifickou mentalitou a rozsiahlymi kultúrnymi odlišnosťami s ostatným obyvateľstvom, čo často ústi do asociálneho správania. ... Drvivá väčšina Cigánov v Európe aj v súčasnosti stojí na okraji spoločnosti, sú disproporčne zastúpení pri násilnej kriminalite."

Kedysi som uviedol štatistiky Jaroslava Štípeka, ktorý tvrdil, že Rómovia nie sú národnosťou, ale špecifickým spoločenstvom, poznačeným kriminalitou a „ťažkou vychovávateľnosťou". Oldřich Matoušek a Andrea Kroftová uvádzajú, že „začiatkom deväťdesiatych rokov bolo u nás [v ČSFR] podľa policajných štatistík stíhaných 2 % cudzincov, 16 % Rómov a 82 % ostatných 'tuzemců'". Podľa prieskumov agentúry Amasia z roku 1997 26 % českých policajtov uvádzalo podiel Rómov na trestnej činnosti menej ako 10 %, 16 % policajtov odhadovalo podiel rómskej kriminality na celkovej na 10-25 % a „viac ako tretinu trestných činov majú Rómovia na svedomí podľa 39 zo 171 policajtov", pričom napríklad v teplickom okrese bol podľa odhadov podiel Rómov na celkovej kriminalite 60 %. Výskumný ústav kriminologický Ministerstva spravodlivosti ČSFR v roku 1990 v rámci výskumu faktorov ovplyvňujúcich kriminalitu Rómov porovnával tri dvestočlenné skupiny mladistvých: mladistvých Rómov, ktorí sa dopustili kriminákneho deliktu; mladistvých Nerómov, ktorí sa dopustili kriminálneho deliktu; a „kontrolnú skupinu" mladistvých nedelikventných Rómov. Rozdielové znaky skupiny delikventných mladistvých Rómov boli predovšetkým: nízkopríjmová početná rodina; „zlé hygienické podmienky" a konfliktné susedské vzťahy; negramotnosť a neúplné základné vzdelanie; výskyt trestnej činnosti v rodine a zlý prospech a správanie v škole; vysoká potreba ocenenia.

Štatistiky, odhady a prieskumy „rómskej kriminality" sú jedna vec, druhá vec sú motivujúce faktory. Okrem toho, že väčšina trestných činov je majetkovej povahy a vyplýva z chudoby, z hľadiska štruktúry kriminality sa jej dopúšťajú viac rómske deti, rómski mladiství a rómske ženy, teda najzraniteľnejšie skupiny. Za zamyslenie stojí aj fakt, že tieto štatistiky neovplyvnila ani zmena režimu v roku 1989.

Sulíkovým priaznivcom viac nebolo treba, pre vodcu majú hneď niekoľko naozaj vynaliezavých „liberálnych" nápadov, ako s týmto „naším určitým a degenerovaným etnikom", ktoré je „hrozbou budúcnosti" naložiť. Čo takto „zavedenie trestu zákaz mať deti po určitú dobu?" (Ó, blahodárna to Čína, kdeže si?). Alebo „zobrať volebné právo všetkým dlhodobo nepracujúcim"? Prípadne rovno odoberať deti a umiestňovať ich do detských domovov? Ani „pracovné tábory vo väzeniach na verejno-prospešné účely" (ó, blahodárne gulagy a koncentračné tábory, kde ste?) namiesto sociálnych balíčkov by nepomohli? Je predsa toľko možností a konečných riešení...

Ale vodca je len jeden a génius je len jeden. Sulík sa priam symbolicky pýta: „Čo s naším určitým etnikom? Ako ich dokopať k tomu, aby nemali 10 detí, ale povedzme len 4 a o tieto sa lepšie starali? Umývali ich a posielali do školy? Aby neukradli všetko, čo sa ukradnúť dá, menej pili a prestali fetovať Tuolén?" Ako ekonomický guru prišiel s originálnym humánnym a manažérskym riešením: „A čo tak ponúknuť každej slovenke, ktorá sa nechá sterilizovať po treťom dieťati, 100 tisíc korún, alebo 500 tisíc? Samozrejme, že len dobrovoľne..."

Ak je toto budúci minister sociálnych vecí, tak sa mám na čo tešiť.

Jozef Vycpálek

Jozef Vycpálek

Bloger 
  • Počet článkov:  29
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Študent PdF UK, pracovník v NPDM Mixklub a streetworker v OZ Proti prúdu. Zoznam autorových rubrík:  Bakalárska prácaĽudiaMixklubNota BeneNezaradenéÚvahy

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu