„Galéria" jeza normálnych okolností počítačovámiestnosť, ktoré sme pre tento krát odstránili.Po stenách vidno tvorbu viac či menej talentovanýchmaliarov a maliarok. Mnohé kresby nesú titul „PreMIXklub" alebo sú venované konkretnýmpracovníkom a pracovníčkam. Na stoloch Uhorkanaaranžoval výstavu sošiek, hrnčekov a inýchprecíznych vyhotovenín kadejakých tvarov, ktorédeti vyrobili z hliny alebo na hrnčiarskom kruhu, aby sme ich myupiekli v peci a znova deti vymaľovali. Medzi nimi napríkladhrnček, ktorý mi urobil Paťo a Jurkove takmer surrealistickékreatúry. Deti dostávajú inštrukcie: „Vgalérii je potrebné dodržiavať ticho a chodiť vmenších skupinkách!" A naozaj sú ticho,chodia po troch alebo štyroch, obzerajú a jemne sa dotýkajú(nehádžu, netrieskajú, nerozbíjajú,netrhajú) vystavených diel, hodnotia, diskutujú(nekričia). „Prečo tu nie sú moje vymaľovánky?,"pýta sa Lucia. „Asi preto, že tu nie sú žiadneomaľovánky."
Pred vstupom do galériesa možno občerstviť. Čipsy, telky, tyčinky od výmyslusveta a arašídy. Inštrukcia znie: „Občerstvuje sa iba natomto poschodí!" A naozaj, jedlom sa občerstvuje a nehádže,nepľuje. Maťko a Anička nechcú nič. „Nie sme hladní,"tvrdia, hoci vieme, že dnes ešte určite nič nejedli. Hanbia sa aplačú, nútiť ich nechceme, ale keďže súVianoce, ani ostatné deti sa neposmievajú a plačúcemuMaťkovi do ruky tlačia arašídy. „Zober si! Nebudem tinadávať, neboj sa!"
Barča v „obývačke"chystá s najmenšími stromček. Každý dostanesvoj kúsok ozdoby. Inštrukcia je jednoduchá: „Choďa ozdob, ako je na tebe." Norbert drží reťaz a chodís ňou kolom-dokola-okolo-stroma. Keď je stromček ozdobený(je celý, nezničený a pekný), Julkovi padnesánka a s naširoko otvorenými očami pozerá nastromček, akoby nič také jakživ nevidel. Potom prídunevyhnutne na rad fotky, prídu baby, chalani a aj s najmenšímisa fotia a fotia a fotia so stromčekom.
V „tanečnej sále"to už vrie. Paťko s Vilkom doniesli dedov klavír aj kombo,lebo bedne sme nepriniesli a náš klavír hráticho. Sami si všetko zapojili, vypýtali mikrofóny,sami urobili zvukovú zkúšku, ako praví profíci.Paťko začína spievať najskôr v kúte, neskôrsa presunie pred publikum s odvahou a prejavom, s ktorým byKazíka strčil niekam. Non-stop tri hodiny bez prestávkyspev, hudba, tanec a keďže už sa vie, ktoré piesne sa mipáčia, sú mi aj nejaké venované. Hlavana hlave, na každej tvári úsmev, telá sa vlniaa všetci ľudia sa tu radujú... (Žiadne facky, kopance,pľuvance, nadávky, vreskoty, vysmievanie).
Martin mi klope na ramenoa kýve mi, že mám ísť von. Vonku ničnehovorí, tak už to nevydržím a pýtam sa: „Čoje?" „Barča ťa volala, že máš ísť po pizzu čičo." A fakt, došla pizza. Robím uja bufetára, každédieťa jednu štvrtinu. „To takáto? Prečo nie lepšia,"ohŕňa nos Majka. „Ja nechcem šampiňónovú!"kričí Riško. „Nie som hladná," opakuje Anička.Ale veľa detí chce, aj kofolu veľa detí chce anakoniec si aj Anička dá a zje všetko. (Deti kľudne jednia,nehádžu, nepľujú, nebijú sa.)
Niektoré detinapadlo zhora prenášať arašídy a v tanečnej sáleprepukne arašídová vojna. Bordel jak hovado a Paťkozavelí: „Tak a teraz si upracete parket!" A už sa metly alopatky chmatajú, už ruky pracujú a neporiadok sačoskoro stáva minulosťou. Lucia mi začne bubnovať po mojom(veľkom) bruchu, po mojej námietke, že si takéneprosím, bez námietok prestane (!) a dokonca saospravedlní (!). Skúša aj Riško, aj keď s oveľaväčšou láskou a citom a toho zahriakne staršia sestraSylvia. Tá drží v náručí malédieťa, ktoré len čo sa postaví, sa pohupuje do rytmu,ostatné deti robia kruh a povzdbudzujú ho do tanca.Kika svojim telom kryje pred šikanovaním najväčšiehootlukánka Julka, Aničku berú ostatné detitancovať (čo na tom, že má džuve? Aspoň dnes to nevadí),autority likvidujú konflikty a náznaky šikany vzárodku. Keby to tá pozitívna energia mohla, takma roztápa ako sviečku.
Strih. Žiadny Mixklub,žiadna hudba, tance, žiaden hrnčiarsky kruh a hlina, nijakékreslenie, nijaká Barča, Jožo, Uhorka, Andy, Torta, Eva,Gombička, Martina, Kovi, Barbora, Samo a ďalší a ďalšie...Čo by robili? Kde by kreslili? Kde by hrali? Kde by tvorili? Kde bysa im dostalo lásky, podpory, rady, povzbudenia?
Záverečná,chlapcom ďakujeme za vynikajúce profesionálne výkony.Deti sedia, nehýbu sa. „A kde sú darčeky?" pýtasa Majka. „Toto dnes bol darček, tuná Paťko a Vilko prevás hrali. Tak im poďakujte." Uznanlivé ticho,odchádzajú (nič nehádžu, nestrkajú sa,nebijú sa, ničím netriskajú, nekopú,nepľujú). Paťko s Vilkom ma prosia, nech im dámzavolať dedovi. Potom chcú nech im aparáty odveziem.Lúčime sa a Vilko ma prosí: „Ešte chvíľu tuostaň, nech ťa uvidí dedo, aby si nemyslel, že klameme,"a potom mi kývajú zo zahmleného okna.
