Nacionalisticképredstavy o homogénnej „slovenskej" spoločnosti kladúdôraz na rasovú alebo etnickú „odlišnosť"Rómov: majoritná spoločnosť takto Rómov môžeidentifikovať ako „tých druhých" a za každýchokolností „iných" - tiež ako homogénnuskupinu privandrovalcov, prisťahovalcov, votrelcov, nepriateľov,ktorých vzhľad a kultúra vzbudzujú odpor aktorí preto nemôžu byť pôvodnýmiobyvateľmi Slovenska. Napriek tomu, že 80 % všetkých Rómovžije usadlým spôsobom života už celé generáciea prvé zmienky o usadlých rómskych komunitáchna Slovensku pochádzajú zo 14. storočia: z roku 1322 vSpišskej Novej Vsi a z rokov 1377 a 1381 zo Zemplínskej župy.Anna Jurová preto tvrdí, že „súčasnúrómsku populáciu možno pokladať za pôvodnéa usadlé obyvateľstvo."
O tzv.olašských Rómoch sa na stránkach Úradusplnomocnenkyne vlády Slovenskej republiky píše, žesa po zrušení otroctva v dnešnom Rumunsku a Moldavsku„rozpŕchli na koňoch a vozoch po Európe." OsamosatnenéRumunsko zrušilo otroctvo až v roku 1864. Otroctvo bolo súčasťoueurópskej asimilačnej politiky voči Rómom, ktorísa nevyhli ani exportu do kolónií: Portugalsko vyvážaloRómov do dnešnej Brazílie a Angoly, Anglicko doVirgínie a na svojej tretej plavbe ich do Karibiku dopravil ajKrištof Kolumbus. Keďže rasizmus sa stal vharakteristickýmpre európsky folklór, Rómov okrem otroctvapostihli zákazy gramotnosti, pogromy a protirómskeprávne úpravy. Ian Hancock popisuje, ako v roku 1417vyšiel v Nemecku prvý protirómsky zákon, pričompočas nasledujúcich dvoch storočí vstúpilo doplatnosti ďalších 48 takýchto zákonov. PápežPius V. Rómov vylúčil z Katolíckej cirkvi,cisár Karol VI vyzval v roku 1721 na vyhladenie Rómovna svojom území. V roku 1740 boli všetci Rómovia,ktorí prešli do Čiech podľa príkazu zabití, vŠpanielsku, Uhorsku a Brazílii bolo zakázanénazývať sa Rómom a tiež hovoriť po rómsky.
Pritomaj označenie „Róm" má esenciálny,absolutizujúci a arbitrárny obsah, ktorýposilňuje predstavy a projekcie o „Rómoch" ako homogénnejskupine. Avšak „Rómovia", to sú aj Sintiovia,Kaleovia, Manušovia a Romaničalovia, to sú komunity, medziktorými kvôli rozdielnemu historickému osídleniuexistujú kultúrne rozdiely.
Je todôraz na „rómsku inakosť", je to neustálapolitická prax nastoľovania „rómskych problémov"a „otázok", ktorá Rómov diskvalifikovala zospoločenského života majority. Nevoľníctvo, zákazygramotnosti, kočovania alebo osídlenia spôsobili vznikrasovej binárnej dichotómie Roma - Gadže, ktoráorganizuje skupiny smerom dovnútra, navzájom ichizoluje a presadzuje minimálny vzájomný kontakt.Pritom v pôvodnom význame slovo Gadže znamenalo„ten, kto chce s Rómom robiť obchod." Rómom ostalvymedzený priestor na periférii. Považovaní zanepriateľa a votrelca nemohli napodobňovať spôsoby, kultúrua vzdelanie majority a identifikovať sa s ňou. A zároveňasimilačný útlak poprel Rómom kultúrnešpecifiká a zabránil stotožneniu s tým, byťRómom.
Nikto predsa nechce byť hovnom, otrokom a špinou. Podľa prieskumu Regionálneho úradu Rozvojového programu OSN sa 90 % Rómov "cíti byť Rómom", avšak len 41 % to deklarovalo v poslednom sčítaní ľudu. 73,5 % Rómov uvádza prekážky pri hľadaní práce a 65,5 % Rómov považuje za najväčšiu prekážku pri uchádzaní sa o prácu svoju "etnickú príslušnosť." Inými slovami, Rómovia ostali odcudzení samisebe a kultúrne deformovaní v choaose, v ktoromrómsky subjekt rozpoltene tŕpne v „medzipriestore"významových máp
(Upravené vzhľadom na kritiku postmoderného jazyka)