reklama

Kandidáti smrti tejto zimy

Trasie sa od zimy, slzia mu oči a navyše v čase nášho príchodu práve otravujú policajti. Na ulici nie je dlho - pol roka, trvalý pobyt má ďaleko a je bez dokladov. S rodinou komunikovať nechce a nemôže. „Hanbím sa za seba," hovorí mi. Bavíme sa o možnostiach našej spolupráce a pomoci, ktorá mu môže byť poskytnutá. Pohľadom neuhýba, iba sa stále trasie od zimy. Zrazu dupne nohou, na chvíľu odíde a vráti sa. „Chce sa mi plakať. Hnevám sa na seba. Urobil som niečo zlé."

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Sú ľudia, pri ktorých tajne očakávam, že keď ich nabudúce uvidím, tak budú mŕtvi. Garáž zamknutá zvnútra a odtiaľ sa nik neozýva. Ani jeho alkoholický psychosyndróm, mozgová porážka, chronicky chorá noha cez jeho ťažko zrozumiteľnú artikuláciu. Žiadny krik, žiadne slzy, žiadne hrdinské reči, ako vtedy v lete. Iba ticho. „Možno sa opil tak, aby v tejto zime zaspal", dúfam.

Zabarikádovaný v miestnôstke pánu Bohu za chrbtom. Nevedeli sme sa k nemu dostať, nedali sa otvoriť dvere. „Je tu mokro," hovorí spoza dverí. Nakoniec sme po obojstrannom úsilí mohli aspoň nakuknúť. Vyše 70-ročný dedo zahádzaný matracmi, hladný jak sviňa, uzimený. Pri dverách vidím plastový obal od rastlinného masla plný zamrznutého ľadu. Ruky má teplé, našťastie má rukavice. Veľa kávy, koláčov a nakoniec aj oblečenia. Niekam preč a do tepla ísť nechce, všetko je preňho ďaleko, lebo niekde v okolí má svoje zvieratá, ktoré sú mu všetkým. A tak tam len tak sedí, v tej kobke, na tých matracoch, žije zo 70 eur mesačne, ani alkohol nepije a čaká. Čaká a tak trochu nám je obom jasné na čo.
„Potrebujete pomoc?"
Ticho.
Keď už niekoľkýkrát skúšam vymyslieť spôsob, ktorým by sme sa dohodli, tak povie:
„Neverím ľuďom. Mamu mi spálili nacisti, mala trocha zlé priezvisko na tú dobu."
Zvláštne, na čo myslí človek možno v hodine dvanástej.
„Ako vám môžem pomôcť?"
Ticho.
„Čo by ste potrebovali?"
„Strechu... Ostatné by som si urobil už sám."

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dvojhodinový rozhovor v centre mesta. Odborne sa tomu hovorí krízová intervencia.
„Zabi ma. Tu na mieste ma zabi. Chcem zomrieť."
Dôvody sú rôzne: slepé črevo, alkohol, všetci blízki sú mŕtvi, už nevládze a tak ďalej. Okrem toho zle vidí, už aj nohy odchádzajú, srdce je boľavé, všade je tma a slnko nikde na obzore. Motivujeme, čarujeme iskričky z hovna a nakoniec sa dohodneme, že dnes sa ešte nezabije a namiesto toho ho odvezieme do nocľahárne. O pár dní oslávi svoje narodeniny s ľuďmi, ktorých považuje za priateľov a onedlho predsa budú Vianoce...

Prostredníctvom portálu Nadácie Pontis Dobrá krajina môžete podporiť projekt Boj o človeka v prvej línii občianskeho združenia Proti prúdu, kde pracujem.

Jozef Vycpálek

Jozef Vycpálek

Bloger 
  • Počet článkov:  29
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Študent PdF UK, pracovník v NPDM Mixklub a streetworker v OZ Proti prúdu. Zoznam autorových rubrík:  Bakalárska prácaĽudiaMixklubNota BeneNezaradenéÚvahy

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu